Odborník, tobôž v oblasti ekonómie, by nemal robiť závery na základe neoverených správ z médií. Presne to sa stalo trinástim popredným slovenským ekonómom, ktorí zverejnili viacero vyslovene nepresných tvrdení o akreditačnom procese na Slovensku.
„Ak majú slovenskí ekonómovia chuť pomôcť vysokému školstvu na Slovensku, tak majú u nás dvere otvorené. Radi vysvetlíme zjavné nedorozumenia, ale aj spôsob ako môžu pomôcť. Špeciálne v odbore ekonómie a manažmentu je na Slovensku paradoxná situácia: zapísaných je až 150 ekonómov-posudzovateľov, no pre konkrétne posudzovania bol problém zostaviť pracovnú skupinu,“ povedal Robert Redhammer, predseda výkonnej rady agentúry.
Neadekvátne je tvrdenie, že väčšina predstaviteľov SAAVŠ pochádza priamo z vysokých škôl, ktoré agentúra „reguluje“, čo podľa ekonómov „nevytvára podmienky pre objektívne posudzovanie kvality vysokých škôl.“ V skutočnosti žiadosti vysokých škôl posudzujú pracovné skupiny zostavené z nezávislých odborníkov zapísaných v zozname posudzovateľov. Teda nie zo zamestnancov agentúry, ani z členov výkonnej rady. Pritom sa kladie dôraz na ich odbornosť, nezávislosť od posudzovanej inštitúcie a ich nezaujatosť. Expertná skupina posudzuje nielen žiadosť, prílohy a iné verejne dostupné informácie, ale aj navštívi vysokú školu aby jednotlivé aspekty kvality overila na mieste a zostaví hodnotiacu správu, s odporúčaním udeliť akreditáciu alebo zamietnuť žiadosť.
Tvrdenie že kroky Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo „odradili väčšinu zahraničných odborníkov ochotných pomôcť slovenskej akademickej sfére“ nie sú korektné. Slovenská akreditačná agentúra realizovala v ostatnom roku 177 akreditácii študijných programov už podľa európskych štandardov. Na akreditácií 2. a 3. stupňa štúdia sa v každej pracovnej skupine podieľal aspoň jeden zahraničný expert. Išlo napr. o odborníkov zUniversity of Jyväskylä Finland, Uni of Cologne, Danish Cancer Society, CEITEC MU, ČVUT v Praze, ETH Zurich, Univerzity Loránda Eötvösa Budapest, University of Oxford, Finnish Institute for Educational Research, Polish Academy of Sciences, Janáčkova akademie múzických umění, Kazan Federal University Lékařská fakulta Univerzity Palackého v Olomouci, Leopold-Franzens-Universität Innsbruck, Masaryk University, Max Planck Society, Mendelova univerzita v Brně, Metropolitní univerzita Praha, University of Redlands, University of Warwick, Univerzita Karlova, Univerzita Mainz, Univerzita Palackého, Vysoká škola ekonomická v Praze, Whole Earth Futures, Glasgow, UK a mnohých ďalších.
Pracovné skupiny sa v súlade s európskymi pravidlami zostavujú vždy na konkrétnu žiadosť vysokej školy podľa odboru a druhu konania z osôb zapísaných v zozname posudzovateľov. V ňom je až 150 odborníkov v oblasti ekonómie. Avšak napríklad pri posudzovaní žiadostí z dominantnej Ekonomickej univerzity v Bratislave ju nemôže posudzovať osoba so zamestnaneckým pomerom alebo inými väzbami s ňou, čím sa okruh osôb výrazne znížil. Okrem toho posudzovateľ, ktorého oslovíme má právo odmietnuť posudzovať. Aj dvaja z ekonómov podpísaných pod výzvou odmietli naše oslovenie posudzovať. Agentúra nezisťuje dôvody, tie môžu byť naozaj rôzne, jednoducho rešpektuje ich nesúhlas. Po týchto skúsenostiach agentúra upravila vyhľadávanie expertov a dnes už sú tieto procesy zlepšené.
Výzva ekonómov na zabezpečenie nezávislosti posudzovania je preto evidentne založená na nesprávnych informáciách, keďže programy dokázateľne neposudzujú zamestnanci agentúry, ale nezávislí domáci a zahraniční experti v príslušnom odbore, ktorý s posudzovaným subjektom nemajú väzby.
Podľa nových pravidiel museli samotné vysoké školy študijné programy podrobiť prísnej oponentúre nezávislými odborníkmi a ľuďmi z praxe ešte pred podaním žiadosti o akreditáciu. To je nová požiadavka akreditačných štandardov. Až potom mohla škola podať žiadosť o akreditáciu. A aj napriek tomu agentúra zamietla 10 % žiadostí.
Ďalším nedorozumením týchto ekonómov sú tvrdenia o akademickom fetiši na vysokých školách. V skutočnosti na Slovenku už nie je obsadenie funkčného miesta profesor podmienené predchádzajúcim získaním titulu profesor. Ani akreditačné štandardy u osôb personálne garantujúcich študijné programy nevyžadujú titul profesor, vyžaduje sa obsadenie funkcie (funkčného miesta) profesor vo výberovom konaní pri splnení stanovených kritérií. Napriek tomu agentúra vedie aj osem konaní voči vysokým školám z vlastného podnetu vo veci pochybení pri habilitačnom a inauguračnom konaní a odňatí práv.
Slovenská akreditačná agentúra vyzýva ekonómov, ktorí sa vyjadrujú k procesu akreditácie na Slovensku, aby si preverovali fakty a svojimi vyjadreniami nebrzdili zmeny, ktoré už vo vysokom školstve začali a sú zamerané na zlepšovanie vysokoškolského vzdelávania v prospech študentov a hodnoty vzdelania, ktoré získavajú. Akreditačný proces na Slovensku je už dnes nastavený v zmysle európskych pravidiel. V uplynulom roku agentúra akreditovala nové moderné študijné programy pričom súčasne školy zrušili v registri ministerstva školstva viac ako 1 000 neperspektívnych. Veríme, že zmeny na školách prinesú študentom väčšiu kvalitu a odbornosť ich kvalifikácie.
Sme otvorení spolupráci, aj návrhom na zlepšenie. V nasledujúcich mesiacoch budeme vyhodnocovať upravovať naše postupy tak, aby boli lepšie a efektívnejšie. Budeme radi, ak sa aj ekonomickí odborníci budú podieľať na našom vnútornom hodnotení.
Kontakt pre médiá: Zlata Petrusová, zlata.petrusova [at] saavs.sk; t. č.: 0948/988 265
