Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo (SAAVŠ) obnovuje návštevy expertných skupín na vysokých školách v ďalšom týždni. Budú pokračovať v overovaní vnútorného riadenia kvality vzdelávania na školách, ktoré začalo ešte pred prázdninami. Do leta navštívili expertné skupiny už 17 vysokých škôl. V nastávajúcom semestri je na rade 12 ďalších.
Overovanie zabezpečovania kvality na vysokých školách sa realizuje výhradne počas semestra, kedy prebieha výučbový proces. „Chceme, aby posudzovatelia a vysoká škola mali možnosť priamo diskutovať o otázkach kvality vzdelávania a aby pri tom boli aj študenti. Preto sa cez letné prázdniny posudzovania na školách nerealizujú,“ hovorí Robert Redhammer, predseda výkonnej rady agentúry. „Postupujeme podľa najlepších medzinárodných skúseností – Štandardov a usmernení pre zabezpečovanie kvality v európskom vysokoškolskom priestore, tzv. ESG,“ dodáva.
Podľa ESG je zlepšovanie kvality vzdelávania realizované politikami, štruktúrami a procesmi samotných vysokých škôl. Po novom ju školy majú plne v rukách. Vnútorné nastavenie vysokých škôl je posudzované externými expertmi. Je spravidla organizované národnými agentúrami, ktoré napomáhajú vysokým školám zvyšovať ich efektívnosť.
Nové štandardy poskytli každej vysokej škole priestor na zlepšenie. Každá vysoká škola si vytvorila vlastné „stráženie“ kvality. Aj keď sa agentúra k jednotlivým posudzovaniam vysokých škôl nevyjadruje, už teraz uvádza, že niektoré školy túto príležitosť maximálne využili. “Reorganizovali ponuku študijných programov, zmenili vlastné fungovanie. Iné sa zhostili úlohy len administratívne,” hovorí Redhammer. Posudzovatelia sledujú školami prijaté pravidlá a ich dodržiavanie. Overujú každodennú prax, či si zaviedli skutočné a účinné nástroje a či ich prepojili do efektívneho systému. Ak nie sú dostatočné,, agentúra uloží zodpovedajúce opravné opatrenia.
Slovenské vysoké školy zápasia o študentov aj s udržaním si reputácie v medzinárodnej konkurencií. Hoci sú výsledky vzdelávania mnohých konkrétnych škôl častokrát dobré, verejnosť to natoľko nevníma. „Našou úlohou je pomáhať školám zabezpečovať kvalitu vzdelávania a zlepšovať sa. Ak to budú robiť svedomito, dá im to veľa priestoruna ďalšie zlepšenie vlastného obrazu aj vo verejnosti. Samotné vnútorné zlepšovanie kvality vzdelávania však na zlepšovanie reputácie napr. v porovnaní s Českou republikou postačovať nebude. Preto odporúčam vysokým školám venovať sa zlepšovaniu manažmentu vlastnej reputácie. Myslím, že reputácia je dôležitejšia než financie“ hovorí Redhammer. „Dobrá povesť má silu prilákať viacschopnejších študentov a tým aj zvýšiť rozpočet a šancu na investície,“ dodáva.
Napríklad v Českej republike sa o reputáciu škôl starajú dlhodobo, a to nielen samotné vysoké školy. Aj vláda ČR prostredníctvom rôznych programov ministerstva podporovala aj “spoluprácu” vysokých škôl so svetovými rankingovými agentúrami, či priamo zahraničný nábor vybraných škôl na štúdium v Česku . V dôsledku dlhodobej premyslenej politiky sa počty zahraničných študentov v ČR kontinuálne zvyšujú, dnes tam študuje už viac ako 50 tisíc zahraničných študentov. Počty slovenských vysokoškolákov v ČR síce už štvrtý rok mierne klesajú, no s počtom 20 920 tvoria stále najväčší podiel študentov zo zahraničia.
